Manicheizmus alebo dualizmus

Každá povodeň povynáša na povrch nežiaduce veci.  Role zanesie blatom, kameňmi, kriakmi. Treba isté obdobie a mnoho úsilia, kým sa to všetko neodstráni.

            Aj padémiu corona-vírus covid-19 môžeme prirovnať k povodni, ktorá tiež povynášala na povrch nežiaduce veci. Mojej pozornosti neunikla skutočnosť rozdávania a prijímania eucharistie.

            Podľa predpisov Cirkvi sv. prijímanie sa dáva do úst veriacemu. Konferencie biskupov majú možnosť rozhodnúť pre ich územie a po schválení Kongregácie pre boží kult dávať aj do ruky veriaceho, ktorý ju druhou rukou prenesie do svojich úst. To na Slovensku nebolo. Ale v posledných dňoch so súhlasom Svätého Otca v časoch známej aktuálnej pandémie majú možnosť rozhodnúť konferencie biskupov a stanoviť spôsob rozdávania a prijímania.

            Na Slovensku biskupi rozhodli rozdávanie sv. prijímania na ruku, okrem prípadov objektívnej nevyhnutnosti. Celý rok od 02.02.2020 som zastupoval farnosť Matiašovce. Po vysvetlení to veriaci pochopili na 99,9%. Traja z nich sa podopierajú bakuľou, čiže jednu ruku majú „nepojazdnú“ a jedna veriaca mimo sv. omše mi hovorí, že nemá v prstoch žiaden cit, žeby nebola schopná chytiť do rúk eucharistiu. Rešpektoval som objektívnu nemožnosť.

            Jedna osoba za žiadnu cenu na ruku, druhá si na dlaň podkladala servítku a niekde, ako som počul, kňaz položí na paténu, z ktorej si veriaci zoberie do úst. To je už disciplinárna záležitosť, preto sa nemienim s ňou zaoberať. Ide mi o dogmatickú stránku.

            So žiaľom treba konštatovať, ak kňaz povie, že to je zneuctenie sv. prijímania, ak sa podáva na ruku. Pričom poslední traja Svätí Otcovia to praktizovali. Mnohým Biskupským konferenciám to Svätí Otcovia skrze Kongregáciu povolili za riadny spôsob popri ďalšom spôsobe podávania do úst. Ruka, pretože to je hmota, nie je stvorená „Bohom dobra“ ale „bohom zla“? To je ten manichejský dualizmus, ktorý Cirkev v minulosti mnohokrát odsúdila. Aj hmota je Bohom stvorená, teda je dobrá. A ruka je súčasť ľudského tela, ktorá je v službách bezprostredného posúvania pokrmu do ľudského tela. Prečo by nemohla byť aj posunovačom nadprirodzeného pokrmu, keď to dovoľuje, ba priam nariaďuje v mimoriadnych prípadoch cirkevná vrchnosť?

            Ak môže rozdávať sv. prijímanie laik svojimi rukami, dokonca aj žena, najnovšie aj prijať službu akolytát, prečo u nás niektorých kňazov takáto vzbura, podobne u rehoľníkov, proti sv. prijímaniu na ruku? „Milí rodičia a krstní rodičia, teraz vyznajte vieru v Ježiša Krista, ako v neho verí Cirkev“ (Krstné obrady) a nie podľa svojich mylných a povýšeneckých predstáv.

(8.2.2021)

Katechézy sv. Jána Máriu Vianneyho

Prednáška na Mariánskej akadémii – 8.12.2019 Spišská Kapitula

Exorcisti

Sláva Bohu na výsostiach, Verím v jedného Boha.

         Nové všeobecné smernice Rímskeho misála v bodoch 53 (Sláva Bohu na výsostiach) a 68 (Verím v jedného Boha, prípadne Verím v Boha), hovoria toto: „Začína ho kňaz, alebo ak je to vhodné kantor, alebo zbor“, NVSRM 53.

„Ak sa spieva (Credo) začína ho kňaz, alebo ak je vhodné kantor alebo zbor,…“ NVSRM 68.

          V obidvoch prípadoch na prvom mieste sa hovorí, že začína ho kňaz, ale nie je vylúčený kantor, alebo zbor, ak je to vhodné. Aj tu platí zásada, že varietas delectat – zmena je milá (Cicero, De natura deorum I, 9, 22 [ v: Dr. Jozef Hrabovský, Latinské výpovede porekadlá a heslá, SSV v Trnave 1948, str. 95.]). Najideálnejšie je, keby sa to striedalo. Ak neviem spievať, dnes nedokážem zaspievať pre nejakú chorobu, alebo neviem zaintonovať do takého hudobného druhu skladby, ktorú ide spievať zbor, lepšie bude keď začne kantor alebo zbor. No nech sa neodmlčí kňaz v tejto záležitosti natrvalo, lebo platí, že „začína ho kňaz“ (NVSRM 53, 68).

         Aby to nevyznelo, že je to iba rubricistika, použijem vysvetlenie sv. Tomáša Akvinského na túto záležitosť, aké podáva v Summa Theologica, Tertia pars, Quaestio 83, Articulus 4, Ad 6.

         „Sú také časti pri sv. omši, kde kňaz začína a ľud pokračuje. Pretože kňaz zastupuje Boha, tak tie veci, ktoré k poznaniu u  ľudí prichádzajú z Božieho zjavenia, ako viera a nebeská sláva, začína on (sacerdote inchoante). Preto kňaz začína symbol viery a Sláva Bohu na výsostiach.

         Pokračuje sv. Tomáš a hovorí, že niektorí v tom vidia, že náuka Nového a Starého zákona bola daná ľudu skrze služobníkov, ktorých Boh poslal. A kňaz tu zastupuje Božích vyslancov. Keby sme mali na mysli tento vieroučný dôvod, nezriekali by sme tak ľahko v prospech kantora alebo zboru zaspievania začiatku Gloria a symbolu.

Ježiš – Spasiteľ a Vykupiteľ

Často to vyznieva moderné, keď sa vyslovuje o Ježišovi Kristovi  ako o priateľovi a bratovi ľudí a sa ho takto ohlasuje. Akokoľvek je to správne a úprimné a tiež je to dôležité pre ľudí. A predsa tu chýba jeden podstatný rozmer: Ježiš Kristus je  Spasiteľ a Záchranca. On očisťuje naše duše od špiny a uzdravuje  rany nášho života. Spasiteľ a Záchranca to sú soteriologické pojmy na vyjadrenie toho, že Ježiš neprišiel preto, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil (porov. Lk 10,45). Spása a záchrana je služba Ježiša Krista, ktorú poskytuje svetu a nám ľuďom. Preto Cirkev nechce byť ničím iným, iba nástrojom (sacramentum) spásy, ktorou je sám Ježiš Kristus (LG 1). A ľudia na to čakajú, lebo takúto spásu potrebuje každý.

In: Directorium spirituale, JANUAR  2020, str.34, Herausgeber Bischöflicher Stuhl, Regensburg.

Dekalog – Štefan Kardinál Wyszyński,primas Poľska

1. Váž si každého človeka, lebo žije v ňom Kristus. Maj súcit s druhým človekom, tvojim bratom.

2. Dobre zmýšľaj o všetkých – zle nezmýšľaj o nikom. Dokonca aj v najhoršom človekovi hľadaj niečo dobrého.

3. Vždy hovor o iných priaznivo – nehovor zle o blížnych. Naprav krivdu, ktorú si učinil slovom. Nerob medzi ľuďmi rozbroje .

4. S každým sa rozprávaj jazykom lásky. Nezvyšuj hlas. Nepreklínaj. Nerob nikomu príkoria. Nerozšíruj lož. Upokojuj a preukazuj dobrotu.

5. Všetko všetkým odpúšťaj. Neprechovávaj v srdci urážky. Vždy podaj prvý ruku k zmiereniu.

6. Vždy konaj na osoh blížneho. Čiň každému dobro tak, ako ty túžiš, aby konali tebe. Nemyslí na to, kto sa previnil proti tebe, ale na to, čím si sa previnil ty voči druhým.

7. Prechovávaj činnú účasť na utrpení. S ochotou sa ponáhľaj potešiť, poradiť a pomôcť tak od srdca.

8. Svedomito pracuj, lebo z tvojej práce majú úžitok iní, ako ty máš úžitok z práce druhých.

9. Zapoj sa do spoločnej pomoci blížnym. Otvor sa k chudobným a chorým. Ži z toho, čo je tvoje. Usiluj sa spozorovať vo svojom okolí tých, ktorí potrebujú pomoc.

10. Modli sa za všetkých, aj za nepriateľov.

(In: Kard. Karol Wojtyla, Ks. Prof. Waldemar Chrostovski. ŚWIENTY PRYMAS, str. 123,124, Bialy Kruk,Kraków 2019)