3. FEBRUÁR, Svätý Blažej, biskup zo Sebaste v Arménsku, mučeník
Po včerajšom sviatku Obetovania Pána, dnes Cirkev slávi pamiatku sv. biskupa Blažeja. Na začiatku 4. stor. bol biskupom v hlavnom meste rímskej provincie Sebaste v Malom Arménsku (dnes Sivas v na severovýchode Turecka). Zomrel ako mučeník za vieru roku 316, nakoľko odoprel vzdávať úctu rímskym bôžikom.
Legenda o sv. Blažejovi hovorí, že keď bol vo väzení, priviedli k nemu chlapca, ktorému hrozila smrť udusením, lebo zjedol kosť z ryby. Na jeho príhovor, modlitbu a na jeho zásah, chlapec odkašľal a vypľul kosť. A znova ozdravel.
Je to pre dnešný deň najznámejšia legenda. Táto udalosť nám nepoukazuje na nič iného, než na to, o čom hovorí dnešné evanjelium, totiž, že telesné a duševné uzdravovania sú základným programom Cirkvi Ježiša Krista. Aj evanjelium hovorí o uzdravení človeka, a síce od nečistého ducha. Ježiš zasahuje tam, kde sú ľudia postihnutí chorobou a núdzou, a tak aj Cirkvi prislúcha až dodnes stáť pri núdznych a chorých. Samozrejme, že sa to nedeje skrze nejaký veľký zázrak, ale stále viac skrze malé zázraky, ktoré môžeme zažívať dennodenne.
Veľmi skoro po smrti Blažej bol uctievaný ako mučeník. S odvolávaním sa a pripomínaním sa na rybiu kosť, vzývali ho vo všetkých možných chorobách hrdla. Myslím si, že to veľmi pekne poukazuje na to, aký silný vzťah má naša viera k životu. Ľudia trpia na isté choroby, ľudia znášajú isté bolesti. Je preto samozrejme, že sa utiekame k takému svätému, ktorý má zvláštny vzťah k mojej chorobe. Ak mám teda bolesti hrdla, tak požijem nielen tabletky, ale budem vzývať aj sv. Blažeja, ktorý mi môže pomôcť svojim príhovorom. Ba ešte viac, on je jeden zo štrnástich zvláštnym orodovníkom v núdzi pred Bohom v nebi, náš priateľ, ktorého máme u Boha, ktorého modlitby pomohli mnohým veriacim.
Dnes môžeme prijať v našich kostoloch znova sväto blažejské požehnanie. Biskup, kňaz alebo diakon žehná ľudí s dvoma prekríženými sviecami a hovorí: „Na príhovor sv. Blažeja biskupa a mučeníka, nech ťa Pán chráni od každého zla a nech ťa žehná všemohúci Boh, Otec, Syn i Duch Svätý. Amen.“ Áno, Božie požehnanie je nanajvýš najzázračnejšie pre náš život. Lebo v požehnaní dostávame od Boha všetko dobré pre náš život. A všetko, čo je nám na prekážku v našom živote a čo robí náš život krutým, ba až neznesiteľným, to všetko v Božom požehnaní sa môže premeniť na dobro. Odkiaľ to vieme? Sám Pán Ježiš takto konal vo svojom živote. Ujímal sa chorých a ubiedených a stále ich život premieňal k lepšiemu. Preto aj my môžeme prejavovať k nemu dôveru: Kde je jeho požehnanie, tam život speje k zvíťazeniu.
(Direktorium spirituale, FEBRUAR – 03. – 2020, Herausgeber Bischöflicher Stuhl, Regensburg, 03.02. február, S. 6.,7.)