Denník SME v piatok 17.septembra 2021 na str. 13 – Udalosti týždňa, uviedol túto správu: „Medzi dôvodmi relatívne slabej účasti na púti na Luníku i v Prešove sa na prvom mieste spomínajú pandemické reštrukcie. Menej sa hovorí, že (výrazne) menší záujem o Františka, než bol kedysi o Jána Pavla, odráža spontánna sekularizácia aj slovenskej spoločnosti. To je proces, ktorý nevie rímskokatolícka cirkev ani zhltnúť, ani vypľuť, ani sa prispôsobiť, ani sa mu ubrániť.“ Sekularizácia je proces odnáboženšťovania človeka, ktorý svoju pozornosť a záujem sústreďuje iba na pozemské veci, na časné veci, nemá záujem o Boha, nemá záujem o nadprirodzené skutočnosti. Po latinsky saeculum znamená po slovensky  čas, svet. Čiže časné, tuzemské.

            Český Katolícky týdeník, 14.-20.záři 2021 na 3.strane píše: „Slávnostni mši svatou se stotisícovou účastí poutníků z celého světa vyvrcholil 12. záři v Budapešti 52. Medzinárodní eucharistický kongres. Předsedal jí papež František, který tu otevřel svou apoštolskou cestu do středu Evropy.“

            Najprv počet účastníkov na Slovensku a potom sekularizácia.

            Čo sa týka počtu účastníkov, tak pred návštevou pápeža sa často odvolávalo a dávalo za príklad Maďarsko, že nerobí žiadne opatrenia proti corona-vírus, že môže prísť bez kontroly hocikto. Na Slovensku len zaočkovaní a v posledných chvíľach aj otestovaní. Výsledok? V Maďarsku za zúčastnilo na pápežskej omši stotisíc. Na Slovensku okolo stoštyridsaťtisíc, ak nie viac; v Prešove vyše tridsať tisíc, v Košiciach vyše päťdesiat tisíc, ak nie viac, keď zoberieme do ohľadu aj obrovské zástupy okolo ciest, po ktorých prechádzal pápež,  na Luníku okolo deväťtisíc, v Šaštíne vyše päťdesiat tisíc. Aký to hrdinský skutok slovenského katolíka, ktorý sa dal zaočkovať, alebo otestovať, aby sa mohol  stretnúť s pápežom, v porovnaní s Maďarskom, na ktoré sa niektorí dívali ako vzor oproti Slovensku.

            Čo sa týka sekularizácie. Autor tejto správy sa teší, že Slovensko zasahuje sekularizácia. To Cirkev na Slovensku vie veľmi dobre a robí všetko preto, aby jej veriaci nepodľahli tomuto prúdu. Cirkev má ale nádej, že tak ako komunistický protináboženský systém poľutovania hodným spôsobom skrachoval a Cirkev je tu a na Slovensku priam kvitne, keď pomyslíme koľko nových kostoloch sa postavilo za relatívne krátky čas a na iné veci. Tak ako komunistické zábrany – hate, chceli zastaviť rieku náboženského života, ale nedokázali spôsobiť, aby vyschol prameň rieky, tak sekularizácia môže byť na čas takým zastavovaním rieky, výstavbou hatí náboženského života, ale nedokáže, aby prameň rieky vyschol. Keď sa hrádza rozpadne, potom len tečie voda, ktorá bola zastavovaná, oveľa väčším prúdom, lebo si nazhromažďovala sily.

            Autor tohto príspevku nech sa pozrie na športové ihriská, na kultúrne domy, na kiná a bude plakať ako sú zmietané prázdnotou, nielen v čase pandémie, čo je samozrejme, ale mimo nej.

            Plným právom môžem za Katolícku cirkev na Slovensku povedať, že na všetkých  spoločenských podujatiach je nás nielen viac, ale mimoriadne najviac.

            Ukázala to aj pápežská návšteva na Slovensku roku 2021. V Spišskej Starej Vsi v kostole je nápis: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva“, ktorý môžeme trochu prispôsobiť a povedať: „Kto má oči na čítanie, nech číta“ a nech porovnáva a zistí, že prameň, z ktorého vyviera rieka Cirkvi doteraz nevyschol a ani sekularizácia tento prameň neodstráni. Nedecká priehrada nezastaví Dunajec, aby sme mohli v Červenom Kláštore prechádzať po suchu do Šromoviec a nedokáže, aby prameň Dunajca v Tatrách načisto vyschol.