Andrzej Krawczyk, Academia Praha 2019
Vo svojom poslednom rozhlasovom prejave v úlohe prezidenta Slovenska, ktorý mohol predniesť len vďaka súhlasu vedenia stanice Alpensender Kremsmünsteru, Jozef Tiso v druhej polovici apríla 1945 prehlásil:
Slovenský štát existuje, pretože žije a funguje jeho prezident, vláda a orgány štátnej správy. My tu v zahraničí pokračujeme v zákonnom štátnom živote, pretože nám to nepriateľská presila znemožnila na našom vlastnom území. Nebojím sa prehlásiť, že keby sme mali znova začínať našu politickú prácu, vykonávali by sme ju tak isto, ako v predchádzajúcich šiestich rokoch. (K. Murín, Spomienky a svedectvo, Hamilton 1987, s. 386-387.) (V: hore uvedenom diele, str. 286.)
Andrzej Kravczyk, c. d., str. 292: „Akokoľvek to môže znieť paradoxne, archívne materiály z procesu s Tisom, Tukom a Machom, neboli dodnes spracované slovenskými historikmi. Ani sa presne nevie, aké sa zachovali dokumenty. Bezprostredne po procese bolo vytlačených päť zväzkov protokolov z priebehu súdneho pojednávania, neskôr však bolo ich vydanie z neznámych príčin zastavené a všetky vytlačené zväzky boli zničené (nevie sa ani to, kto rozhodol ich zničiť). Základným zdrojom informácií o priebehu procesu sú predovšetkým novinové články a neskôr spísané spomienky hlavného žalobcu Antona Rašly a Tisovho obhajcu Žabkaya.“
Alojz Frankovský: Koho zaujíma história Slovenska v medzivojnovom období, počas 2. svetovej vojny a tesne po nej, aspoň do komunistického puču, veľmi odporúčam prečítať toto dielo. Človek si priam vydýchne a v mysli si zopakuje to, čo mnohí starší Slováci hovoria: „Keby Tiso nebol katolícky kňaz, už by dávno sa prestalo spomínať jeho meno i Slovenský štát, Slovenská republika.“ Nepriateľskí naladení ľudia proti Katolíckej cirkvi budú stále vyťahovať na povrch to, čo sa dočítali z výstrižkov starých novín, ktoré používali na hygienickú potrebu a potom ich odhodili do drevených záchodov, ktoré boli vystavené nad hnojiskom vedľa maštale. Chvalabohu, že mladá generácia už pozná iný hygienický materiál, tzv. toaletný papier, a tam sa už o tom na ňom nepíše, vďaka čomu mladá generácia sa už o to skoro vôbec nezaujíma.