Samozrejme, že sa tu myslí na vládu, ktorej on bol predsedom, keď sa uzákonila možnosť prinavrátenia pôdy skutočným vlastníkom, ak ju chcú a chcú ju obrábať.
Pri niektorých športových disciplínach výkony športovcov bodujú na jednej strane diváci a na druhej strane odborná porota. U divákov môžeme hovoriť o laickom hodnotení a u odbornej poroty o odbornom hodnotení.
Ja v hodnotení tejto veci som naozaj ako laik, neodborník a som otvorený pre odborné posudky, hodnotenia, ale nie pri pive a pol deci v krčme, ktorá je liahňou všetkých novodobých bludov Slovenska.
Najsamprv treba mať jasné, že tu v žiadnom prípade nešlo o likvidáciu družstiev, ale o možnosť slobodného rozhodnutia majiteľov pôdy v slobodnom štáte, či budeme družstevníci naďalej, alebo, ak niekto chce, nech sa mu vráti pôda, na ktorú má nárok na základe prirodzeného práva a dostáva také isté dotácie ako dostávajú družstvá. V mojej bývalej farnosti Poľanovce, ktorej súčasťou bolo Korytné, Harakovce, Dúbrava, nenašiel sa ani jeden občan, ktorý by žiadal o prinavrátenie pôdy a na nej pracoval. Všetci poznáme dôvody, ktoré udávajú majitelia: teraz, keď nemám žiadne pracovné poľnohospodárske prostriedky, budem ich kupovať, veď je to začiatok z bodu nula. Dokonca malé záhrady, kde ľudia pestovali zeleninu, dnes si ich premenili na trávniky. JRD v Studenci, ktorého súčasťou boli spomínané obce, prečo nepokračovalo pri svojej existencii, keď pôdu nikto nezobral? A keby aj niekto nejaký kúsok zobral, to by bola tak nepatrná časť, že družstvo by mohlo ďalej existovať. Skrachované družstvo a družstvá vymysleli výhovorku: „Čarnogurský zlikvidoval družstvá.“
Ako laik som počul od pracovníkov RZD (Pajonk, Bolcarovič, Skrinský) v Spišskej Starej Vsi, že JRD, ktoré malo rozsah od Červeného Kláštora, cez Lechnicu, Majere, Lysú nad Dunajcom, Spišskú Starú Ves, Hávku a Matiašovce, vypestovali na odpredaj 1.200 q hovädzieho mäsa a samotná Osturňa 980 q. Ak je to pravda, som laik v tej veci a viem to iba z počutia, potom musím povedať, škoda, že sa nenašiel už dávno taký „Carnogurský“, ktorý by kopol do tej družstevnej hniloby. Nikdy som nepočul, žeby do Osturne išli zamagurské deti robiť Osturňanom žatvu, žeby im išli zbierať zemiaky, ako to museli robiť zamagurské deti na úbohých družstvách, aj osturňanské.
Ďalší pohľad. Prečo počas jedinej existencie poľnohospodárskej výroby, družstvá a štátne majetky, nebolo možné ľahko kúpiť mäso. Dnes po „hrôzostrašnom úkone Čarnogurského“ v mäsiarstvach mäsa habadej. V čase družstiev viseli prázdne alebo poloprázdne háky. Ľudia od 4. hod. rána obstávali mäsiarstva, aby sa im ušiel aspoň kúsoček mäsa, ako musia dnes načas ráno cestovať pacienti na odborné vyšetrenia, aby sa im ušiel poradový lístok. Ak som prišiel do novej farnosti, prvé čo bolo, išiel som do obchodu a prosil obchodníčky, že mám iba jedinú prosbu, aby mi zabezpečili mäso iba raz v roku, a to na odpust. Predstavte si, mal som úspech, ale obchodníčky museli robiť pred odpustom objednávku, že v obci bude Zväzarm mať nejakú akciu.
Nech si túto záležitosť vysvetľuje a zdôvodňuje ktokoľvek a akokoľvek. Ďalej, jedno čo ma veľmi zarmucuje je, čo sa udialo v časoch družstevnej poľnohospodárskej zdanlivej veľkovýroby, že tých ľudí, ktorí pracovali na poľnohospodárstve, alebo chceli ísť na poľnohospodársku školu, sa nazývalo hnojari. To bolo bežné počuť: „kde ideš do školy?“ , „na hnojarku do Kežmarku“, „na hnojarku do Nitry“, atď. „Nevieš na akú školu išiel?“ „Na hnojarku.“ Po latinsky roľník sa nazýva agricola. Ager – pole, roľa, colere – milovať, ctiť, čiže milovník alebo ctiteľ polí, rolí.
Kto čím hreší, tým trestaný býva. Spytujme si svedomie, či aj my svojim postojom sme nezneuctili pôdu, ktorú stvoril Boh na našu obživu, aj keď iba zosmiešňujúcim názvom. Zatiaľ ešte nezostrojili takú továreň, ktorá by sama od seba vyrábala chlieb, alebo ďalšie potrebné potraviny, lebo je odkázaná na to, čo Boh nám požehná cez role, cez pôdu. „Pane, nauč nás tak obrábať zem, žeby uživila všetkých“ a ochraňuj nás ospravedlňovať svoju lenivosť, lajdáctvo a korupciu na bývalom družstevnom poľnohospodárstve klamlivým výrokom: „Čarnogurský rozbil družstvá.“ O koľko by sme boli bohatší, keby to niekto urobil už pred ním a už čím dávnejšie.
A nakoniec ešte jedna zaujímavá vec. Neviem, či to bolo v rámci toho istého zákona, alebo iného a na návrh inej vlády, ale na základe toho istého princípu sa vracali majiteľom lesy, buď urbáre alebo lesy v osobnom súkromnom vlastníctve. Nenašiel sa ani jeden protestný a odporný hlas, ktorý by protestoval, že sa lesy môžu prinavrátiť skutočným vlastníkom, ale to sa pokladalo za udalosť, ktorú by sme mohli vyjadriť slovami vianočnej piesne, „Deň radosti veselosti“. Keby sme mali tie peniaze, čo ľudia vynaložili len na autobus do okresného mesta, kde je majetková kniha, aby dokázali, že je to ich vlastníctvo, vysadili by sme stromčekmi celé Tatry, v ktorých víchrica zničila tak veľké množstvo hektárov tatranského lesa.
Bene cogitat, qui bene distinguit – Dobre rozmýšľa, kto dobre rozlišuje.